Silmarily boli tri kamene vyrobené bezpochyby najnadanejším z elfov Fëanorom pred skazou valinorských stromov - Telperionu a Laurelin. Kamene boli vyhotovené z látky tvrdšej než diamant, takže v celej Arde nejestvovala sila schopná ich zlomiť a boli vybrúsené ako drahokamy; avšak toto bola len schránka, ktorá uchovávala ich skutočnú krásu - zachytené svetlo valinorských stomov. Po ich vytvorení ich posvätila Varda, taže naveky sa ich nesmel dotknúť nik, kto na to nemal právo.
Neskôr sa nazývali aj svätými, pretože mali ohromnú moc a dokonca bolo Mandosom predpovedané, že silmarily objímajú osud Ardy. Silmarillion hovorí, že "každý, kto čo i len vyslovil ich meno s túžbou vlastniť ich, prebudil tým veľkú silu, lebo takú mali tie kamene moc." Silmarily ukradol Morgoth pri zatmení Valinoru a ušiel s nimi do Stredozeme, do svojej ddávnej pevnosti Angband, kde ich vsadil do svojej železnej koruny a hoci ho tá koruna ťažila a spôsobovala mu hrozné muky, nikdy ju nezložil. Fëanor aj so svojimi synmi zložili hroznú blasfemickú prísahu, ktorej cieľom bolo získať silmarily bez ohľadu na to, kto im pri tom bude stáť v ceste. Táto prísaha stala sa neskôr najväčšou chyou elfov a Morgothovým najväčším spojencom. Podarilo sa mu presvedčiť všetkých Noldor odísť z blaženosti Amanu do krajov Stredozeme aj napriek vôli Valar a viedli proti Morgothovi dlhú vojnu, ktorej cieľom bolo vydobyť silmarily späť. Beren, syn Barahirov, človek a jeho láska, Lúthien, dcéra kráľa Sindar Thingola a Melian spomedzi Ainur, vyrvali jeden zo silmarilov z Morgothovej koruny a Beren ho dal kráľovi Thingolovi ako cenu za jeho dcéru. Thingol si do silmaril zamiloval a nechcel sa ho vzdať za nič na svete. A bol to on, koho myšlienkou bolo spojiť silmaril s Nauglamírom, najväčším dielom trpaslíkov, čím vznikol poklad nad poklady. Nosila ho Lúthien a po spustošení Doriathu a Lúthieninej smrti (zomrela, lebo kvôli Berenovi sa vzdala nesmrteľnosti)jej syn Dior.
Následne ho zdedila Diorova dcéra Elwing, ktorá sa s ním vrhla do mora, no to ju vyvrhlo v podobe morského vtáka so silmarilom na hrudi. Takto priniesla silmaril svojmu manželovi Eärendilovi polelfovi (jeho otcom bol Huorov syn Tuor z Hadorovho domu a matkou Idril Celebrindal , princezná Gondolinu)na loď Vingilot, ktorou sa plavil do VAlinoru aby v mene dvoch rodov poprosil Valar o pomoc v boji proti Morgothovi. potom sa však Eärendil ani Elwing nemohli vrátiť do Stredozeme, zvolili si osud Eldarov a loď Vingilot aj s Eärendilom povznesená na nebesia, kde sa zo silmarilu na Eärendilovom čele stala najjasnejšia hviezda. Potom Valari vytiahli do boja proti Morgothovi a zobrali mu kamene, ktoré však ukradli polslední dvaja zo siedmich Fëanorových synov Maedhros a Maglor a rozdelili si ich. Silmarily ich však pálili, lebo pre krv elfov, ktorú preliali kvôli prísahe, ich prestali byť hodní. Maedhros sa hodil do zemských ohňov aj s kameňom a Maglor zahodil posledný silmaril z útesu do mora, lebo ani on nezniesol muky.
Tagy: j.r.r. tolkien
Pridal(a): Oliver13, 16. 09. 2008 19:58:10
|
|
Hodnotenie užívateľov: 100 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |