Drak je mýtické zviera vyskytujúce sa v mnohých kultúrach.
Na rozdiel od bežne zaužívaných predstáv nie je možné problematiku drakov zhrnúť do predstavy rozprávkového draka, a to dokonca ani jeho podobu. Predstavy o vzhľade draka prešli mnohými premenami, a preto jediné, čo je možné s istotou tvrdiť, je, že ide o tvora s jednou hlavou. Drakom s viacerými hlavami sa hovorí sane, čo pochádza z češtiny. Zjavne drakom s najvyšším počtom hláv bol stohlavý Ládón, naproti tomu čínske draky sú zásadne jednohlavé. Niektoré draky chrlia oheň, no vyskytujú sa aj zmienky o drakoch, ktoré chŕlia mrazivý vzduch, kyselinu, či dokonca paru. Ďalším problémom opisu predstavy draka spočíva v krídlach. Drak mohol mať spravidla netopierie krídla, ale z rôznych bájí je známe značné množstvo drakov bez krídel. Dokonca nie je možné presne povedať, koľko nôh mohol mať drak v ľudských predstavách, pretože sa vyskytujú dvojnohé aj štvornohé draky, no sú známe draky aj viacnohé alebo dokonca beznohé.
Existujú zmienky aj o morských drakoch. Jeho vlastnosti sú v jednotlivých podaniach rovnako problematické ako jeho vzhľad. Môžeme povedať, že klasická predstava Európana je, že sa jedná o hlúpe a zlé bájne zviera. Táto predstava však nie je celkom pravdivá, pretože mnohí draci boli posvätní a ich zabitie bolo tvrdo potrestané. V neeurópskych predstavách drakov sú tieto tvory často dobré a pomáhajúce ľuďom. V niektorých starovekých predstavách nájdeme aj predstavy klasického netvora.
Veľmi zvláštny je i spôsob dračieho rozmnožovania, o ktorom nás literatúra informuje veľmi sporadicky, o samotnom dračom párení skoro vôbec. Ďalším veľmi zaujímavým problémom je evidentný nedostatok dračích samíc (je zaujímavé, že predstava draka ako mužského prvku sa udržala aj v dnešnej fantasy literatúre a rozprávkach). Podľa známej literatúry drak postaví hniezdo, kde znesie vajce (jedno, veľmi zriedka i viac), z ktorého vysedí mláďa, o ktoré sa potom stará. Zvláštne je, že počet hláv nie je dedičný.
Stravovacie návyky jednotlivých drakov sú rôzne, existujú draci bylinožraví, ale prevažná väčšina drakov je mäsožravá a niektorí sú aj výhradne ľudožraví.
Výskyt:
Drak sa objavuje už u Sumerov a v na ne nadväzujúcich kultúrach, napr. najvyššiemu bohovi Akkadskej ríše bol drak priamo zasvätený. Tento drak bol akýmsi prototypom vtedajších predstáv draka a bol vlastne krížencom hada a vtáka Noha. Vtedajšia podoba draka je dobre známa z archeologických vykopávok: drak má hadiu hlavu s veľkými očami, hadím jazykom a s rohom na lebke. Krk má veľmi dlhý, jeho telo je šupinaté a má štyri nohy. Zadné laby majú vtačie pazúre. Medzi bádateľmi nepanuje úplná jednota o jeho funkciách, schopnostiach ani vlastnostiach. Veľmi známym drakom sumersko-akkadskej mytológie je Mušmachchu, čo bol sedemhlavý drak (alebo had). Trochu atypickým drakom bola Tiamat, ktorá na seba skôr brala podobu draka, než by ním sama bola.
S chetitskými drakmi je spojená jedna zaujímavosť, a to je drak Illujanka, čo bol had – drak, spojený s mýtom. V ňom Inana draka opije a spúta (Mýtus o Illujankovi). Zaujímavá na tom je skutočnosť, že drak Illujanka je pravdepodobne prvý drak žijúci v jaskyni. Veľmi nenásytný bol chetitský morský drak Chedammu, ktorý pochádza z chetitsky písaného mýtu o Kumarbim (churritský otec bohov). Rodičia tohoto draka sú Kumarbi a dcéra Veľkého mora Šertapšuchuri. Jeho hlavnou zbraňou bola žravosť. Ištar sa ju na prosbu svojho brata (Boh búrky) snažila zneškodniť. Najprv použila svoje ženské vnady, ale na draka nezapôsobila, pretože jeho jediná túžba bolo jedlo. Potom ho omámila omamnými látkami a vylákala ho na breh, kde ho Boh búrky, pravdepodobne, zabil (tato časť diela sa nezachovala).
Drak podľa rôznych mytológii :
Egypt
Egyptské náboženstvo cez obrovské množstvo podivných bytostí a monštier nepozná klasického draka. Do egyptskej mytológie bolo v priebehu doby zasadených niekoľko drakov viac-menej lokálneho významu, ktorí z nej zase odišli bez toho, aby do nej významnejšie zasiahli.
Napriek tomu sú v tejto mytológii dve veľmi významné bytosti, ktoré sú niekedy označované ako draci. Jedná sa o Amemait, veľkú požieračku, netvora s levím a hroším telom a krokodílou hlavou. Zúčastňovala sa "váženia srdca" pri poslednom súde. Ak bolo srdce ťažšie než pravda, zožrala ho a duša prestala existovať naveky. Amemait býva v niektorej literatúre označovaná ako drak, inde nie, každopádne s drakmi vykazuje niektoré zhodné znaky.
Apop je skôr démon v podobe obrovského hada, je to nepriateľ boha Re. Bol stelesnením nepriateľských síl, ktoré ohrozovali plavbu slnečnej lodi, bol príčinou stmievania, prítmia, temných mrakov atď.
Grécko
V gréckej a následne i Rímskej mytológii je situácia okolo drakov veľmi komplikovaná, pretože sa ich tu vyskytuje značné množstvo, pričom niektoré príbehy majú viac verzií a často sa stáva, že v niektorej verzii nejakú činnosť drak drak a v inej nie. Draci tu často vystupujú ako predstavitelia tmy (niekedy sa stávajú aj jej symbolom), inokedy vystupujú v pozícii "strážneho psa", vyskytuje sa aj poňatie akéhosi "posvätného" zvieraťa a vykonávateľa vôle bohov.
Najznámejším gréckym drakom je drak vystupujúci v Povesti o Zlatom rúne, kde Argonauti prídu získať zlaté rúno do Kolchidy. Tu najprv Iasón dostane za úlohu osiať pole dračími zubami (tento čin sa stal základom mnohých prísloví), z tejto sejby vyrastú vojaci, ktorí sa medzi sebou pobijú. Hoci Iasón splnil úlohu, zlaté rúno nedostane, preto sa ho rozhodne získať ľsťou, v čom mu pomôže Médeia, ktorá uspí draka strážiaceho toto rúno. Do tejto povesti zasiahnu draci ešte raz, a to keď Médeia uteká na voze, ktorý ťahajú dva okrídlené draky boha slnka Helia.
Ďalším veľmi známym drakom je drak zabitý Kadmom, ktorý po objavení vhodného miesta pre založenie Théb narazí na draka, ktorý zabije jeho spoločníkov, ale Kadmos ho nakoniec zabije. Ako starý muž svoj čin ľutuje a nakoniec sa sám premení na veľkého hada - draka. Stohlavý drak Ládón, potomok nymfy Echidny a storukého obra Týfona, stráži zlaté jablká v záhrade Hespedirek.
Trochu atypickým drakom bol Delfynes, ktorého stvorila bohyňa Gaia pri vojne s nebesami a ktorého zabil Apollón. Latinské slovo draco-Onis, znamená "drak" aj "had", v dôsledku čoho boli draci ešte dlho zamieňaní s hadmi.
Severská mytológia
Jörmungandr (Midgardsormr) vyskytujúci sa v severskej mytológii je síce častejšie považovaný za morského hada, ale môže byť aj drak. Podľa Eddy sa jedná o hlavného protivníka boha hromu Thora.
Čína
V Číne má uctievanie drakov dlhú tradíciu v celej spoločnosti. Draci boli spájaní s vodnými a vzdušnými živlami, s dobrom a s vrcholným predstaviteľom poriadku. Čínska vládnuca dynastia sa považovala za potomkov nebeského draka a spájali s drakmi svoj vznik. Drak figuroval ako ochranca roľníkov, pretože sa verilo, že má magickú silu privolávať zrážky. Z tohto dôvodu bolo po celej Číne vybudovaných nespočetné množstvo chrámov so sochami drakov, u ktorých sa následne konali ľudové obrady s obeťami. Pre ázijskú mytológiu drak symbolizuje jar a znamenia zrodu. Spájaný je so symbolom jang a jeho dych má mať liečiteľské a oživovacie schopnosti.
Drak je jedným zo znamení čínskeho zverokruhu, kde sa verí, že ľudia narodení v tomto znamení majú vladárske predpoklady.
Popisy ázijského draka hovoria o tvorovi, ktorý má obrovské telo, chvost jašterice a štyri veľké nohy s pazúrmi. Drak ázijský máva vyobrazené len malé zakrpatené krídla, či vôbec žiadne, ale aj tak má disponovať schopnosťou lietania, čo má docieľovať používaním záhadnej energie. Okrem schopnosti sršať oheň, ktorú využívajú len zriedka, vedia ovládať dážď a meniť svoju veľkosť od veľkosti jašterice až po rozmery hory. Zaujímavosťou je tiež schopnosť urobiť sa neviditeľným, čo draci údajne využívajú pre kontrolu svojich teritórií. Jedna z čínskych hierarchií delí draky do štyroch skupín:
1. Nebeskí draci (天龙, tchien-lung) - strážia krajinu bohov a slúžia im.
2. Draci duchovia (神龙, šen-lung) - majú schopnosť vyvolať dážď a vietor.
3. Pozemskí draci (地 龙, ti-lung) - žijú v moriach a riekach.
4. Draci strážcovia pokladov (伏藏 龙, fu-Čchang-lung) - strážia poklady.
Draci sú tu dobrí a priateľskí, dokážu sa premeniť na ľudí aj iné zvieratá (symbol cisárskej moci).
Stredoveká Európa
Šarkanmi sa zaoberalo veľké množstvo odbornej literatúry. Európske pojatie draka sa vyvíjalo pomerne zložitou cestou, pričom zásadný vplyv na európske poňatie drakov mala, samozrejme, Biblia. Z ďalších významných mysliteľov možno uviesť svätého Augustína, ktorý pravdepodobne ako prvý uvádza predstavu, že dračie krídla sú podobné netopierím (túto predstavu neopustila európska animácia a film dodnes) a že vzduch okolo draka je zamorený jeho dychom. Toto tvrdenie je zaujímavé - dnes sa usudzuje, že vzniklo zo skutočnosti, že v jaskyniach (kde draci mali žiť) bol zatuchnutý vzduch. Avšak v dobe sv. Augustína nebolo celkom bežné, aby drak žil v jaskyni, naopak, ešte mnoho rokov po jeho smrti sa predpokladalo, že draci žijú v Etiópii a v podobných krajinách.
Stredovek rozoznával draky okrídlené a neokrídlené. Neveriť v neokrídlené draky (a draky všeobecne) bolo ťažkým hriechom, pretože pochybovač odporoval Písmu svätému. Draka ako atribút má hneď niekoľko kresťanských svätcov. Sú to napríklad Benedikt z Nursie (okrídlený dráčik vylieza z kalicha), Gotthard (skrotený pri nohách), Ignác z Loyoly (premáha ho), svätý Juraj (prebodáva ho kopijou), Lev Veľký (drak symbolizuje mocnosti temna), Markéta Antiochijská (pri nohách, na dlani, niekedy ho drží na lane), Marta, Hilár alebo archanjel Michael (premáha diabla v podobe draka).
V Anglicku, v dobe kráľa Artuša, boli draci rôznych farieb symbolom rôznych znepriatelených krajín. V legendách o Merlinovi sa vyskytujú aj živí draci, ako preukazuje napríklad povesť o súboji červeného draka s bielym. Wales si červeného draka ako symbol ponechal dodnes.
Konrad Gesner v diele Historiae animalium uvádza, že slovo draco pochádza od "ostro vidieť". To ovplyvnilo predstavy o drakoch na dlhú dobu a možno tvrdiť, že dobrý zrak bol nahradený dobrým čuchom až v rozprávkach 20. storočia. Dobrý zrak mal svoje opodstatnenie v úvahe, že ak drak letí do veľkej výšky musí nutne dobre vidieť.
Ďalším zdrojom informácií o drakoch je Mandevillov cestopis, ktorý spomína niekoľko drakov, ale neposkytuje nové všeobecné poznatky, iba nás zoznamuje, kde aký druh draka žije.
Drak sa objavuje aj v preslávenej stredovekej povesti o víle Meluzíne, ktorej sa každú sobotu zmenili nohy na hadí chvost a potom, čo bola takto napriek zákazu videná svojím manželom v kúpeli, sa premenila na draka (okrídleného hada) a zmizla. V stredovekej heraldike bola preto zobrazovaná v podobe draka v kadi, hoci neskôr začala byť stotožňovaná s morskou pannou.
V stredovekej Európe bolo mnoho "drakov" vystavených vo vtedajších kabinetoch kuriozít. Najčastejším takto vystavovaným drakom bol buď krokodíl alebo Raja.
Tagy: drak
Pridal(a): Arwen, 15. 11. 2010 20:45:23
|
|
Hodnotenie užívateľov: 100 %
Aby ste mohli hodnotiť tento záznam, musíte byť prihlásený. |