Mrazivo-perfektný zážitok

Pamätám si, že najlepšími rozprávkami môjho detstva boli Leví kráľ, Aladin a Robin Hood – všetky z dielne Walta Disneyho. Tak ako sa tieto rozprávky u mňa spájajú s deväťdesiatymi rokmi, tak sú Doba ľadová a Shrek rozprávkovým symbolom začínajúceho milénia. Obe rozprávky priniesli úžasnú originalitu a patria medzi tie najlepšie filmové počiny, s ktorými som sa kedy stretla. Hľadať chybičky krásy na Dobe ľadovej je ako hľadať zrnko ryže, ktoré vám spadlo a stratilo sa v huňatom, dlhosrstom koberci. Nech namáham neuróny akokoľvek, nemôžem nič považovať za vyslovené negatívum.

Už samotný príbeh vibruje originalitou, ktorá vznikla spojením niekoľkých jednoduchých prvkov:

- V prvom rade sú to hlavní hrdinovia. Drvivá väčšina príbehov (aj nerozprávkových) sa zaoberá nejakým druhom outsiderov. V tomto prípade sa zišla podarená trojica – osamelý ufrflaný mamut, ukecaný smoliar leňochod a šabľozubý tiger pacifista. Tvorcovia si dali záležať a vytvorili perfektnú trojicu. Veľkým pozitívom je, že rozprávka nekončí happyendom typu „zachránili sme deň, a tak sa my, biedni outsideri, stávame súčasťou mainstreamu.“ Nie, nie, outsideri ostávajú spokojnými outsidermi a divák mľaská blahom.

- Scrat. Jediné slovo symbolizujúce kult, ktorému prepadli všetky vekové kategórie. Kreslená dokonalosť vo všetkých formách.

- Prostredie. Doba ľadová nie je veľmi obľúbená éra pre filmy, pretože neposkytuje toľko dramatických možností pre dej. Je atraktívnejšie sledovať intrigy kardinála Richelieu alebo boje Rimanov proti barbarom, než hodinu a pol putovať s naším predkom za stádom mamutov. Pre kreslenú rozprávku poňatú mierne parodicky však práve táto éra poskytla dokonalé kulisy.

- Nadčasové dialógy. Niet čo dodať. Niektoré repliky už zdomácneli v bežnom jazyku, čo je tiež znamením úspechu.

- Dejová zápletka. Priamočiary príbeh bez zbytočnej dramatizácie uchváti svojou jednoduchosťou a zároveň prepracovanými detailami.

- Osviežujúca grafika.

Kto nevidel Dobu ľadovú, určite nevie, čo je televízor. Jasné, je normálne predpokladať, že africkí Masajovia nepoznajú Sida a jeho partiu. V našich zemepisných šírkach však považujem Ice Age za povinnú divácku jazdu – povinnú, no nesmierne veselú a príjemnú, ku ktorej sa človek rád vráti.

Na záver už len pridám moje klasické osobné hodnotenie: 100%