Rozpačité Equilibrium

Kdesi som čítala, že Equilibrium je nástupcom kultového Matrixu. Odvtedy sa mi zafixovalo v mysli, že si tento film musím pozrieť. Lákavý námet, akoby inšpirovaný Orwellovým dielom 1984, temná atmosféra, známi herci – to sa rozhodne nedá odignorovať. Reakcie kritikov sú diametrálne odlišné od názorov bežných divákov, preto ma zaujímalo, do ktorej skupiny sa zaradím. Hoci väčšinou sa môj názor nezhoduje s tým, čo popíšu kritici, tentoraz sa prikláňam k nižším hodnoteniam.

Equilibrium znázorňuje dystopický svet, v ktorom emócie nemajú miesto. Hnev, nenávisť, intolerancia a im podobné zapríčinili v minulosti mnohé vojny. Po tretej svetovej sa ktosi rozhodol, že sa to už viackrát nestane. Bola vyvinutá látka, ktorá potláča ľudské emócie, a postupne sa rozširujú rady obyvateľov, ktorí si ju dennodenne vpichujú. Nemiznú však len negatívne prejavy; vytráca sa aj láska, priateľstvo a vernosť. Samozrejme, nie všetci s týmto riešením súhlasia. Vo veľkých mestách existujú povstalecké skupiny odmietajúce víziu sveta bez citov. Po rebeloch pátrajú špeciálne vycvičení klerikovia. Každého, kto je usvedčený z prejavenia citu, režim nekompromisne popraví. Napätie rastie a je len otázkou času, kedy sa nejaký hrdina postaví režimu na odpor.

Pozitívami filmu sú podľa mňa herecké obsadenie, atmosféra a prostredie a základný príbeh. Christopher Bale sa veľmi hodil na úlohu klerika Johna Prestona. Herci boli celkovo vybraní dobre, len so ženskými postavami to bolo trochu horšie (našťastie ich nebolo veľa). Balea považujem za sympatického a celkom charizmatického herca, preto by som mu dohodila nejakú výraznejšiu hereckú partnerku. Mary sa mi zdala pre Prestona pristará a niečo v jej neustále udivenom pohľade (možno to bolo tými veľkými očami?) ma neskutočne iritovalo. Scény s ňou ma nudili a niekedy mi pripomínali lacné ženské romány. Prestona očarila príliš rýchlo a príliš pateticky. Neviem, možno chceli tvorcovia zvýrazniť fakt, že po vyprchaní účinku prozia nedokáže ovládať svoje emócie, veľmi im to však nevyšlo. Z neznesiteľného bastarda sa mihnutím oka stala precitlivená trasľavka (s výnimkou bojových scén) – podľa mňa mal Preston dostať väčší priestor na osobnostný rozvoj; tvorcovia mali ubrať trochu z akčných scén a pridať psychologické. Alebo natočiť namiesto jedného filmu dva, ako to bolo napríklad v prípade Kill Bill.

Atmosféra filmu je stará dobrá klasika – odstránine teplé tóny, vtiahneme kameru do rozpadávajúcich sa budov alebo strohých kamenných oblúd a brnkneme divákovi na citlivú strunu nezávislosti. Každý normálny človek sa musí aspoň pár minút cítiť pobúrene a nahnevane pri pohľade na spoločnosť, ktorá z ľudí robí bezcitné stroje a ovláda ich každý jeden pohyb. Práve na tomto kréde je film postavený. Zámer a myšlienka fajn, príbeh mal tiež potenciál, z priemeru to však nevykročilo. Dej je príliš predvídateľný. Ak by som chcela venovať čas ozajstnému dystopickému skvostu, namiesto druhého vzhliadnutia filmu si radšej znova prečítam 1984. Ako som už spomínala, chýbal mi väčší dôraz na psychologický vývoj. Ak Preston bral prozium celý život, ako dlho by to mohlo reálne trvať, kým sa látka vyplaví z tela? Myslím, že zopár dní určite. A nemal by abstinenčné príznaky? Či išlo o takú dokonalú chemickú látku, že nie je návyková a okrem potláčania emócií nemá žiadny iný vplyv na ľudský organizmus? Podobné detaily sa mi zdali trochu odfláknuté.

Film mal jedno veľké negatívum – nelogickosť konania postáv v mnohých momentoch. Častokrát nešlo o hlavné postavy, ale o komparzistov. Jasné, film je v prvom rade akčný, ale v Hollywoode už mohli za tie roky prísť na to, že nás Európanov rožkom tak ľahko neopijú. Chcelo by to viac reálnosti do akčných scén. Hoci mali klerikovia skvelý bojový výcvik, nie sú nezraniteľní a fyzikálne zákony jednoducho nepustia. Ak na Prestona naraz vystrelí desať mužov so samopalmi, musel by byť boh, aby vyšiel z mely nezranený. Taký rýchly jednoducho nemôže byť. Akčým scénam som absolútne neverila a považovala som ich za prehnané. Aby som sa vrátila k nelogickosti – film sme sledovali dvaja a obaja sme nechápali, prečo sa ľudia (vzbúrenci alebo policajti) bezhlavo vrhajú do paľby. Kde je koordinácia postupu? Tímová práca? Niekoľkí vybehnú v rade proti presile, natrčia hruď a divže nekričia: „Kukuk, tu som, zastreľ ma!“ Vážne, tvorcovia mali pred natáčaním povinne absolvovať niekoľko paintballových duelov a hneď by scény upravili. To, že oproti sebe stoja cvičení bojovníci a obyčajní civilisti, ešte neznamená, že neexistuje inštinkt kryť sa a hľadať najvhodnejšie miestečko na útok. Nepremyslené, iracionálne, chvíľami priam smiešne. A keďže podobných scén bolo veľa, výrazne ovplyvnili moje hodnotenie.

Čo dodať na záver? Škoda, veľká škoda. Tešila som sa na dobrý filmový zážitok a že sa myšlienkami odpútam od práce. Nestalo sa, film ma sklamal. Veľa drobných negatívnych detailov, prehnaná a nevydarená bombastickosť akčných scén, nedomyslené a nevysvetlené skutočnosti... Matrixu Equilibrium nesiaha ani po prsty na nohách. Nezachránili ho ani Christian Bale, ani Sean Bean.

Osobné hodnotenie: 46%