Šiesty film zo série "Potterov" mal za úlohu pripraviť divákov na dlhoočakávané finále. To sa mu podľa môjho názoru aj podarilo, so všetkými kladmi aj zápormi, ktoré sa však s prižmúrenými očami dali tolerovať. Najviac som na filme ocenila efekty a kameru, ktorá dokázala vtiahnuť do deja takmer ako 3D film. V prvých troch štvrtinách filmu sa tiež paradoxne nerozoberali hlboké intelektuálne úvahy typu ako sa zbaviť najväčšieho čierneho mága všetkých čias, keď ste zavretý za múrmi Rokfortu, naopak, producenti sa nám ho pokúsili viac priblížiť. Preto sa objavujú scény spoza kľúčovej dierky, kde nazriete do tmavých zákutí hradu plných bozkávajúcich sa študentov. Romániky takmer ako z telenovely sú tu okorenené vtipom sršiacim z každého prútika či elixíru, ktorý Harry pripravuje za výdatnej pomoci Polovičného princa...A tak sa ani nenazdáte a ocitnete sa v dojímavom závere, ktorý vo vás vyvolá napätie zmiešané so zvedavosťou, ako sa štáb popasuje so zvyšnými dvoma filmami. Trochu sklamaním bolo málo priestoru pre obľúbené vedľajšie postavy ako Luna alebo Hagrid, taktiež celkové dianie mimo Rokfortu bolo oklieštené, film bol skutočne zameraný len na udalosti vo vnútri hradu. Napriek tomu bol príjemným odľahčením po a určite aj pred temnejšími dielmi zo série.

Neuveriteľné, ale dočkali sme sa. Po dvojročnom čakaní (ďakujeme, milí ujovia a tety z Warner Bros.!) naozaj nadišiel ten deň, keď Harry Potter opäť čarovne zaplní kinosály „muklami“ bažiacimi po jeho najnovšom dobrodružstve na striebornom plátne. Dlhá čakacia doba medzi Fénixovým rádom a Polovičným Princom a tvrdenia tvorcov, že tento film bude ešte vzrušujúcejší ako jeho predchodcovia, vyvolávala vo fanúšikoch otázku, či nejde o ďalší komerčný trik a či je to skutočne tak. Nuž oplatilo sa teda čakať? Veruže oplatilo.
Už prvé minúty nám napovedia, že Polovičný Princ bude iný ako predošlé filmy. Neotvárajú ho totiž komickí Dursleyovci, ale desivá sabotáž muklovského sveta, ktorú si užívajú obávaní Voldemortovi služobníci, smrťožrúti. Harry Potter zatiaľ úsmevne balí čašníčku v muklovskej kaviarni. Toto potešenie mu však prekazí profesor Dumbledore, ktorý chce, aby mu Harry pomohol presvedčiť starého priateľa, Horacea Slughorna, ktorý má slabosť pre múdre hlavy a známe tváre, aby sa vrátil vyučovať na Rokfort. Harry, samozrejme, úlohu splní a tak sa začína nový školský rok na čarodejníckej škole, v ktorom sa Harry snaží prísť na koreň misie Draca Malfoya, odhaľuje tajomstvá minulosti lorda Voldemorta, získava si srdce Ronovej sestry Ginny a zisťuje, komu patrí záhadná učebnica elixírov plná neznámych zaklínadiel a užitočných pokynov ako sa stať majstrom vo výrobe čarovných nápojov, z ktorej sa Harry tak veľa naučil.
V šiestom filmovom pokračovaní na motív bestselleru J. K. Rowlingovej o „chlapcovi, ktorý prežil“ sa režisér a scenárista (úspešne) snažili skĺbiť dva diametrálne odlišné prvky: humor a temnotu. Prvá polovica filmu sa zaoberá tým odľahčujúcim prvkom – poukazuje na ľudskejšiu, vtipnejšiu a tým pádom uveriteľnejšiu stránku hlavných postáv, ktorých sme doteraz brali len ako hrdinov. Sledujeme Harryho, Rona a Hermionu vo svetle, v akom sme ich doteraz nevnímali. Smejeme sa na smiešnych situáciách, v ktorých sa ocitajú kvôli ich najnovšej starosti – láske. Zatiaľ čo Ron si s radosťou užíva pozornosť Lavender, Hermiona si zo žiarlivosti začne s jeho metlobalovým rivalom, ďalšou postavou, ktorá vám spôsobí tlak na bránici – Cormacom McLaggenom. Harry je až po uši zamilovaný do sestry jeho najlepšieho priateľa, Ginny, avšak bojí sa názoru Rona. No a keďže je Harry „Vyvolený“, má mnoho obdivovateliek, ktoré mu neváhajú podstrčiť elixír lásky, z čoho nemôže vzísť nič dobré.
Na druhej strane nechýba napätie a hrozba v začiatočnej scéne, smrťožrútskom útoku na Brloh a najmä v poslednej polhodine, kde smiech a radosť vyprchá a nastáva žiaľ a smútok. Pubertálne problémy sú stále len vedľajšia dejová línia. Ťažiskom príbehu je kľúč k porazeniu Harryho najväčšieho nepriateľa – Voldemorta. S Dumbledorovou pomocou sa dozvedá, ako naplniť jeho poslanie. Spoznáva Voldemorta ako dieťa a študenta prostredníctvom spomienok a dozvedá sa o horcruxoch, ktoré musí zničiť. Napriek tomu, že toto bolo hlavné posolstvo príbehu, mám pocit, že tvorcovia sa sústredili viac na tú zábavnejšiu stránku filmu. Po temnom Fénixovom ráde im to ale veľmi nezazlievam. Je očividné, že sa nás snažia pripraviť na veľkolepé finále, v ktorom už žiadne miesto na zábavu nebude.
Humor v tomto filme je nevtieravý, nenútený a absolútne prirodzený. Nerobí z neho žiadnu romantickú komédiu, stále je to Harry Potter, len príbeh nadľahčuje a pripravuje nás na temnejšie okamihy v poslednej tretine filmu. Najviac zásluhy na týchto nenútených úsmevných okamihoch má jednoznačne skvelý Steve Kloves, ktorého scenár sa osvedčil už v prvých štyroch „potterovkách“ a ktorý výborne vystihol svetlé i temné stránky príbehu, režisér David Yates, ktorého prechod zo scény na scénu bol skvelo podaný (v jednej veži sa Ron bozkáva s Lavender, zatiaľ čo v druhej Draco dumá nad jeho úlohou od Temného pána), no najmä hereckí predstavitelia Daniel Radcliffe, Rupert Grint a Emma Watson. Od prvého filmu poriadne vyrástli, a s každým pokračovaním sa z nich stávali lepší herci. Polovičným Princom dospeli spolu s ich postavami a ich výkony sú zrelšie, uveriteľnejšie a kvalitnejšie.
Skvelú oporu v humorných scénkach im robia nové tváre - Jessie Cave ako afektovaná a rozmaznaná Lavender Brownová, ktorá by Rona od lásky zjedla a Freddie Stroma ako sebavedomý a arogantný Cormac McLaggen, ktorý zasa oblieha Hermionu. Späť je podivná Luna Lovegoodová v podaní Evanny Lynch a Bonnie Wright. Mala som obavy, že Bonnie nebude schopná zvládnuť úlohu žhavej Ginny z knihy. V predošlých dieloch ma veľmi neohúrila, čo však teraz môžem pripisovať za vinu jej obmedzenému času na plátne. Jej tichou sebaistotou a energickým výkonom ma presvedčila, že dokáže byť Harrymu ramenom, o ktoré sa môže oprieť i keď jej herecký výkon nie je na takej vysokej úrovni, ako u troch hlavných protagonistov.
Viac priestoru dostáva aj Tom Felton ako zúfalý Draco Malfoy, ktorý musí splniť tajnú misiu pre Temného pána. Felton túto príležitosť plne využil, do úlohy sa kompletne vžil a jeho duel s Harrym je jedna z najlepších a najakčnejších scén filmu (škoda, že je taká krátka).
Jeden z najlepších hereckých výkonov však podal Michael Gambon v roli profesora Dumbledora, ktorý sa mi v predošlých dieloch až tak nepozdával, no v tejto časti unaveného a starnúceho Dumbledora zahral excelentne. Fantastický bol aj oscarový Jim Broadbent, ktorý skvele vystihol charakter zábavného a márnivého profesora Slughorna, ktorého si musí Harry získať kvôli dôležitej spomienke o Voldemortovej minulosti. Na pár minút sa ukázala Helen McCrory alias ochraniteľská matka Draca Malfoya, Narcissa, a nechýbala úžasná Helena Bonham Carter ako šialená smrťožrútka Bellatrix Lestrangeová. Napriek krátkemu času, ktorý jej je vo filme venovaný, vás ohromí ako skvele sa svojej role zhostila.
Z dospelých spomeniem ešte Alana Rickmana, ktorý by si však ako jedna z kľúčových postáv filmu podľa mňa zaslúžil viac priestoru, ale i tak bol vynikajúci ako vždy.
Za jeden z najväčších kladov považujem výpravu. Dostáva sa nám aj pohľadu na nové miesta, ako fascinujúci obchod Freda a Georga Weasleyovcov, Brloh, Snapov dom či obchod u Borgina a Burka.
Sviežosť do filmu priniesol návrat obľúbeného čarodejníckeho športu metlobal, kde hlavnou hviezdou je tentoraz Ron. Chýbajú však scény v učebniach či v krásnom rokfortskom okolí.
Podobne ako u Fénixovho rádu, posledná polhodina mi vyrazila dych.
Počas scény v jaskyni, kde Dumbledora a Harryho obklopili desiví inferiovia a hrozivý okamih podfarbovala skladba Inferi in the Firestorm z Hooperovho soundtracku, mi behal mráz po chrbte. Efekty boli ohromné – najmä v tejto scéne, keď Dumbledore vyčaroval ohnivý prstenec. Dôveryhodne však pôsobili aj scény v spomienkach či premiestňovanie, alebo spomínaný duel Harryho a Draca, kde kliatby len tak svišťali.
Špeciálnu pochvalu má odo mňa Nicholas Hooper za obdivuhodnú prácu na úžasnej hudbe. Soundtrack pomáhal dotvárať jednotlivé scény a zvýrazňoval emócie, ktoré vás počas nich zaplavili. Hooper skladal hudbu už pre piaty film a je tu cítiť isté prepojenie so soundtrackom z Fénixovho rádu. Nič to však neuberá na kvalite unikátnych melódii.
Moja veľká poklona patrí Davidovi Yatesovi, ktorý výborne zachytil podstatu a ducha príbehu a s absolútnou ľahkosťou a nenútene nám servíruje toto vzrušujúce potešenie pre oči a uši, v ktorom využil výhodu temných momentov a spestril ich jednoduchými zábavnými chvíľkami. Som si istá, že konečné zúčtovanie v posledných dvoch filmoch bolo zverené do dobrých rúk a že Yates pre nás prichystá rovnako majestátny, napínavý a vzrušujúci záver ako to urobila Rowlingová v knihe.
Harry Potter a Polovičný Princ kombinuje viac žánrov a to ho robí veľkolepým a určeným rôznym druhom publika. Film nie je unáhlený, ale jemne posúvaný vpred. Dve a pol hodiny strávené v kine vám vôbec nebudú pripadať dlhé, pretože všetko plynie v primeranom tempe vďaka skvelému strihu. Ak ste fanúšikom, ubehne vám to až neuveriteľne rýchlo a budete si žiadať viac.
Povedzme si na rovinu: žiadny Potter film nikdy nebude tak dobrý, ako knižná predloha od geniálnej J. K. Rowlingovej. Knihy sú príliš preplnené postavami a neustálym sledom udalostí. Keď si to uvedomíme a akceptujeme, že filmy sa nikdy nebudú môcť dotknúť výšok dokonalosti predlohy, potešenie z Harryho filmových dobrodružstiev bude oveľa väčšie. Podľa reakcií mojich spoločníčok z kina, ktoré knihu nečítali, usudzujem, že táto časť bola prehľadnejšia a jej dej sa dal pochopiť lepšie ako z Fénixovho rádu.
Film Harry Potter a Polovičný Princ hodnotím zatiaľ ako najlepší film z potterovskej série napriek mnohým odchýlkam od knihy. Beriem do úvahy, že tvorcovia sa nám snažia ponúknuť niečo nové a nielen od slova do slova skopírovať knihu.

Hodnotenie: 93%

Dvojročné čakanie na novú Potterovku sa skončilo a môžem vám rovno napísať, že stálo za to! Harry sa vydáva v ústrety temným tajomstvám, ktoré na neho čakajú tento rok nielen na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.

Pozornosť na novom filme upúta už originálny začiatok. Fotenie Harryho a Dumbledora novinármi na ministerstve mágie po Voldemortovom návrate šikovne pripomenulo koniec predchádzajúceho filmu. Samotný šiesty film začína efektným útokom smrťožrútov na čarodejnícky a následne na muklovský svet, medzi ktorými sa postupne stierajú hranice: oba sú v bezprostrednom ohrození Voldemortových prisluhovačov. Bývalý učiteľ Horace Slughorn sa zlanárený Dumbledorom a Harrym vracia na Rokfort a čarodejnícky príbeh šiesteho roku s príjemným hudobným podkladom od Nicolasa Hoopera sa môže začať.

Prvé minúty filmu oživuje kulisové prepojenie s prvými dvoma filmovými dielmi, či už ide o návrat do Brlohu, Šikmej a Zašitej uličky, cestu do školy, vítanie študentov na nástupišti Hagridom ale aj interiéry Rokfortského hradu. Hlavní hrdinovia však od začiatku poriadne podrástli a namiesto starostí s učením im vrásky na čelách začínajú spôsobovať skôr ľúbostné vzťahy. Väčšina z nich je len krátkym vzplanutím a končia rozchodom, no Harryho pevnou oporou sa stáva Ginny.

V šiestom filme nachádzame paralelu medzi Harrym a Dracom Malfoyom. Obaja sa snažia počas školského roku splniť výnimočné úlohy, ktoré im boli zverené. Dumbledore poverí Harryho, aby si získal priazeň profesora Slughorna a neskôr aj dôležitú nedostupnú spomienku, ktorá má dopomôcť k zničeniu Temného pána. Draco zase pracuje na úlohe od samotného Voldemorta, ktorou je odstránenie Dumbledora. Ich osobný konflikt a záujmy nakoniec prerastajú do drsného duelu.

Snímka postupne naberá na intenzite a napätí. Metlobal tým dostal nový rozmer. Je drsnejší, akčnejší a dôveryhodnejší. Pribudli metlobalové formácie a akrobatické kúsky hráčov, čím pripomína až Svetový pohár. Napínavým možno označiť aj finále, odohrávajúce sa v jaskyni a na Astronomickej veži. Časť kinosály sa doslova strhla, keď Harrymu z nenazdajky chytil ruku mŕtvy inferius.
Za zmienku stojí aj množstvo špeciálnych efektov, ktoré výstižne dotvárajú čarodejnícku atmosféru a to od úvodného premiestňovania, cez vybuchujúce kotlíky, Dumbledorove spomienky po veľkolepý ohnivý kruh v jaskyni.

David Yates vybudoval Polovičného princa na kontrastoch komédie a skľučujúcej temnoty. Vo filme sa objavuje množstvo smiešnych hlášok a scénok, ktoré robia z Princa najvtipnejšiu časť série. Tie sú korunované scénou, v ktorej Harry trávi večer pod vplyvom elixíru šťastia. Práve tu tiež prichádza zlom, v ktorom začína ísť do tuhého a snímka začína naberať na vážnosti. Scenáru sa chopil osvedčený Steve Kloves, čo zaručuje konzervatívnejší Potterovský prístup. Vo filme tak boli vysvetlené takmer všetky najpodstatnejšie súvislosti. Veľké plus má za častejšie používanie zaklínadiel a prelínanie paralelných línii, napríklad zatiaľ čo Dumbledore s Harrym odchádzajú z jaskyne, Draco vstane z postele a vpustí do hradu smrťožrútov.

Noví herci sa zhostili svojich úloh pomerne isto. Hoci Jimovi Broadbentovi chýbali mrožie fúzy, charakter profesora Slughorna vystihol viac ako presvedčivo. Z Helen McCrory sa stala sebaistá, no zároveň ustarostená Narcissa Malfoyová. Hero Tiffin Fiennes a Frank Dillane neostali nič dlžní mladším „vydaniam“ Toma Riddla a zamaskovaný Dave Legeno ako vlkolak Fenrir Greyback skutočne naháňal hrôzu. Zlepšenie v prejave je vidieť napríklad u Toma Feltona, ktorý využil väčší priestor vo filme vo svoj prospech. Kto však skutočne pozitívne herecky prekvapil je Michael Gambon ako Dumbledore. Scény v jaskyni a na Astronomickej veži sú v jeho podaní nezabudnuteľné.

Fanúšikovia kníh zaiste dokážu vymenovať niekoľko nezrovnalostí s knižnou predlohou. Režisér , producenti a scenárista totiž stavili popri novele od J. K. Rowlingovej aj na niekoľko inovatívnych scén s cieľom aspoň čiastočného ozvláštnenia filmu. Trošku od veci príde scénka v kaviarni, v ktorej Harry označí sám seba za „trkvasa“. Útok na Brloh bol zvládnutý trikovo na jednotku. Avšak napriek tomu, že jeho primárnou úlohou bolo zvýrazniť temnú atmosféru v čarodejníckom svete, nakoniec vyznieva bez hlbšej myšlienky až priveľmi nedokončene. Scéna so zdvihnutými prútikmi taktiež nepríde až tak dôstojná, ako by vyzeral pohreb.

Novému filmovému dobrodružstvu jemne uškodil niekedy až necitlivé prestrihnutia medzi scénami a „nezasvätení“ budú mať možno na konci trochu problém zorientovať sa v tom, či mal celý film zmysel, keďže nájdený horcrux, kvôli ktorému sa stala záverečná tragédia, bol falošný.

Slovenský dabing je obstojný. Čiastočne mätúca je výslovnosť, keďže niektoré výrazy sú vyslovované po anglicky iné zase po slovensky. Odpustiť si však mohli minimálne Slughornovu vetu „Nemám čas na quidditch“ .

---

Zhrnuté a podčiarknuté, ide o originálnu Potterovku s temnejším nádychom, ktorá je odľahčená prvkami komédie. Vhodne zapadá do filmovej série, pričom nadväzuje na predchádzajúce filmy a zároveň uvádza smerovanie Harryho dobrodružstva k veľkému finále.

Hodnotenie: 85 %
(14. júl 2009)