Veľa sľubov, málo činov

S príbehom o Snehulienke som vyrastala. Spolu s Popoluškou to bola prvá Disneyho rozprávka, ktorú som videla. Ako dieťa ma fascinovala, no postupne mi Snehulienkina láskavosť začala liezť na nervy. Zdala sa mi príliš odovzdaná osudu a málo odvážna; práve preto moja akčná duša zajasala, keď som zbadala trailer na Snehulienku a lovca. To sa mi páči, pomyslela som si. Dievča konečne zdvihne zadok a začne bojovať za svoje práva! A ten lovec tam tiež nebude len tak. Minimálne trištvrte roka som sa tešila na film a umierala od zvedavosti nad tým, ako tvorcovia upravili klasický dej. Hm, ako sa vraví, netreba mať veľké očakávania...

Film začal veľmi sľubne. Ravenna sa šikovne nanominovala do kráľovskej rodiny, zbavila sa kráľa a malú princeznú strčila do veže. Na Snehulienku si spomenula až vtedy, keď jej čarovné zrkadlo oznámilo, že z dievčaťa vyrástla jej konkurentka. Lenže Snehulienka nečaká letargicky na spásu. Pri najbližšej príležitosti utečie do temného lesa, kam sa za ňou vyberie lovec, ktorého Ravenna poverila dotiahnuť dievča na hrad. Práve táto prvá trištvrte hodina filmu bola najlepšia. Príbeh si udržiaval relatívne vysokú úroveň, Charlize Theron bola ako zlá kráľovná skvostná a Sam Spruell alias jej brat tiež vytĺkol zo svojej postavy maximum. Dúfala som, že sa aj Chris Hemsworth vyznamená. Vo filme však dostal príliš málo priestoru a do toho mála tvorcovia natlačili všetky klišé, na ktoré si dokázali spomenúť. Hlavný hrdina tak zostáva zablateným alkoholikom s peknými modrými očami. Niekedy som mala pocit, že ho chudáka napchali do filmu iba preto, aby si zopár fanyniek mohlo zaľúbene povzdychnúť. Škoda, škoda, mal potenciál.

Medzi pozitíva filmu by som zaradila špeciálne efekty. Nebolo ich veľa, no zato boli prepracované do najmenších detailov a dobre sa na ne pozeralo, snáď len s výnimkou víl. Tie mi do filmu vôbec nepasovali – brala som to ako kŕčovitý pokus tvorcov zachovať zdanie jemnej rozprávky. Možno by sa im to bolo podarilo, ak by víly nevyzerali ako inšpirované japonskými anime postavami. Celkom sa mi ešte páčila scéna, v ktorej lovec viedol krátky monológ v prítomnosti akože mŕtvej Snehulienky a potom ju pobozkal. Bolo to milo spracované, romantické dušičky zajasajú, ale tú poslednú poznámku o tom, že Snehulienka bude kráľovnou medzi anjelmi, si radšej mohol odpustiť.

Toľko k silným stránkam. Posledné dve tretiny filmu napätie klesá dosť rýchlym tempom. Prispievajú k tomu hlavne patetické scény. Zaujímalo by ma, či scenáristi dostávajú špeciálne príplatky za každú gýčovosť? Ako príklad môžem uviesť Snehulienkin príhovor k zhromaždeným ľuďom po tom, ako sa prebrala. Malo to pôsobiť strašne motivačne a efektne, ale mojou reakciou bolo znudené dvíhanie obočia a zívanie. Maximálne pokazená scéna pretekajúca patetickosťou. Nepáčila sa mi ani Gusova smrť – ďalšia odfláknutá časť. Kristen sa tvárila, že plače, a ja som čakala, kým to konečne skončí a dej sa pohne dopredu. Kritika patrí aj postave princa Williama, z ktorého spravili v podstate hrdinu z červenej knižnice – celé roky oplakával smrť malej princeznej, ktorú sa jeho otcovi nepodarilo zachrániť. Keď sa dozvedel, že Snehulienka žije, okamžite sadol na koňa a uháňal za ňou s výrazom zamilovaného pubertiaka. Pri každej jednej scéne som čakala, že pred ňou padne na kolená a začne jej južanským štýlom vyznávať lásku. Hotová telenovela. Vo filme asi mali byť nejaké náznaky o tom, že lovec a William bojujú o priazeň mladej devy, no vďaka Williamovmu slabému výkonu z toho nič nebolo. Lovec ho svojou charizmou totálne prevalcoval a ja ako žena som len znechutene prskala nad Williamovými útrpnými výrazmi.

Keď už spomínam jednotlivé postavy a herecké výkony... Vážne som si prvýkrát všimla, že Kristen Stewartová nedokáže hrať so zavretými ústami. Niežeby to bola nejaká moja spomalená reakcia; len som nevidela žiaden film okrem Twilight ságy, v ktorom účinkovala. Časom začalo byť vtipné, že má pery stále poodchýlené, no ku koncu filmu mi jej výraz začal dosť liezť na nervy. Na druhej strane, prejavila nejaké emócie. To bolo v poriadku. Menej v poriadku bolo, že nielen jej postave, ale aj lovcovej chýbal konzistentný vývin. Príliš rýchlo sa zmenila z dievčatka s vypleštenými očami na bojovníčku o trón. Lovec zase z hodiny na hodinu odhodil frflanie a stal sa jej statočným ochrancom. V oblasti psychológie postáv film plával celý čas na hladine.

Samotný záver bol o ničom, doslova nuda. Dúfala som, že sa aspoň nejako vyvinie vzťah Snehulienky a lovca, no najzaujímavejšiu vec tvorcovia odignorovali, pravdepodobne kvôli tomu, že by údajne malo vzniknúť pokračovanie. Kristen bola navyše pri korunovácii dosť divná – dychčala, akoby práve zabehla maratón v plnej výzbroji. Čerešničkou na pokazenej torte boli scény, v ktorých skupinka hlavných hrdinov putuje divočinou – podobnosť s Pánom prsteňov nemožno poprieť. Škoda len, že sa neinšpirovali aj Jacksonovým majstrovským rozprávaním. Z filmu Snehulienka a lovec tak vznikol priemerný fantasy film, pôsobiaci odfláknutým dojmom, kopírujúci pilcherovské prvky. Aj moja štrnásťročná sestra by na to povedala „OMG.“ So sklamaným povzdychom dávam 59%.