Rozkošné, zlaté, zábavné

DreamWorks Animation je spoločnosť, ktorá už priniesla na plátna kín mnoho známych animákov ako je napríklad Madagascar, či Shrek. Samozrejme mnohé z nich som mala možnosť vidieť, ale Za plotom patrí medzi moje srdcovky. Prečo? Možno preto, že v jednoduchosti je krása a taktiež, že sa mi skrytý zmysel príbehu zdal byť pekný.

Skupinka na pohľad veľmi milých a zlatých zvieratiek, ktoré máte chuť objať, sa stretávajú s obrovským problémom v podobe zeleného plota. Nevedia, čo to má znamenať a vôbec netušia ako vyriešiť problém potravín do budúcej zimy. Asi takto sa začína príbeh korytnačiaka Verna a jeho priateľov. Aj keď to vyzerá na animák určený prevažne pre deti, sedela som pred televízorom celých 83 minút a príjemne sa zasmiala. Najviac zo všetkých postáv si ma získal veveričiak Hammy, ktorý mal nielenže neskutočne vynikajúcu mimiku (všeobecne klobúk dolu pred tvorcami, ktorí si ozaj dali záležať na mimike postáv) a charakter, ale aj trefné poznámky a nápady napr. keď pomenoval plot Steveom (v maďarskej verzii sa mi neskutočne páčil preklad mena Steve na Pityu – čítaj Piťu). Predstavoval istého šaša v spoločnosti. Každé zvieratko malo podľa môjho názoru svoje miesto a odzrkadľovalo charaktery rôznych ľudí. Vačica Ozzie predstavoval opatrného otca, ktorý sa bojí o svoju dcéru vačicu Heather. Korytnačiak Vernon bol nádherne vykreslený ako tvor, ktorý si uvedomuje svoje vodcovstvo a snaží sa vždy nájsť to najlepšie riešenie pre skupinu a aj keď sa naňho niekedy hnevajú (niekedy liezol na nervy aj mne so svojím chvostom), koniec-koncov uznajú, že mal pravdu. Rodina ježkov bola typickou rodinou. Rodičia chrániaci si svoje malé deti a deti, ktoré sú nezbedné, no a nakoniec čistotný medvedík RJ, ktorý sa snaží využiť dobrotu týchto zvieratiek vo svoj prospech.

Príbeh nie je ničím zložitý a možno práve preto sa dobre pozerá. Celý čas je koniec evidentný, ale napriek tomu držíte palce zvieratkám, aby to dobre dopadlo. Či už aby porazili zlú obyvateľku predmestia Gladys (jedna arogantná hnusná ženská), alebo získali potravu z kuchýň ľudí. Pri pozeraní mi prišlo trošilinku aj ľúto, že v skutočnosti je mnoho ľudí ako Gladys a zabíjajú malé zvieratá, ktoré sa obšmietajú okolo ich domu. Celkovo musím zhodnotiť film na 90 percent, pretože po skončení som si okrem iného našla aj soundtracky, z ktorých sa mi viaceré páčia – hlavne Rockin’ the Suburbs od Bena Foldsa, a tak mi dielko s názvom Za plotom dalo okrem zážitku vizuálneho aj zážitok sluchový.